pre zrakovo postihnutých| Tel.: |
+421 (0)41 723 31 86 +421 (0)907 845 567 +421 (0)911 548 300 +421 (0)949 047 001 |
| E-mail: | info@tikzilina.sk |
| Skype: | tikzilina |
Expozícia Sobášny palác v Bytči - stredoeurópsky klenot
Sobášny palác v Bytči je súčasťou zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia.
Pôvodne tu stál menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, ktorý patril nitrianskemu biskupstvu. V roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Thurzo, ktorý dal vybudovať v rokoch 1571 - 1574 na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ - opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Thurzo talianskeho majstra Jána Kiliána de Siroth z Milána.
V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý dal postaviť Sobášny palác pre slávnostné rodinné udalosti a predovšetkým pre svadobné hostiny svojich dcér. Palác pravdepodobne stavali talianski majstri, ktorí pracovali aj na Bytčianskom zámku. Stavebné práce boli ukončené v roku 1601. Vypovedá o tom aj nápis nad hlavným portálom. Táto jednoposchodová budova obdĺžnikového pôdorysu je svojim spôsobom unikátna stavba, pretože podobne veľký priestor sa v danej dobe na území Slovenska nevyskytoval. Fasády sú bohato zdobené sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. Nad hlavným portálom je nápis, ktorý vo voľnom preklade hovorí: "Juraj Thurzo dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér roku 1601.“ Nad nápisovou doskou vstupného portálu sú erby Juraja Thurzu (dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami) a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej.
Na prízemí bola zriadená rozsiahla vstupná hala zaklenutá šiestimi krížovými klenbami na dva stredné, nosné stĺpy a po bokoch boli hospodárske miestnosti: kuchyňa s potrebným skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála, ktorá má rozmery 34,5 x 12,5 m.
Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster Andrej Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk 1605-1612. Toto pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Thurzu a jeho syna Imricha.
Rodina Thurzovcov v Bytči zriadila knižnicu, ktorá mala v roku 1610 viac ako 800 zväzkov kníh a klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov. Zámok a Bytču od roku 1624 až do polovice 19. storočia vlastnil rod Esterháziovcov. Za ich vlastníctva v roku 1647 palác vyhorel, bol opravený, ale využíval sa skôr na hospodárske účely (sklady, dreváreň a sýpka). V roku 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi, ktorý ho potom v roku 1868 odkúpil. Rodina Popperovcov uskutočnila nevhodné úpravy. Kaštieľ prebudovala na byty, budovu Sobášneho paláca prestavali a v roku 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960.
V kaštieli sa od roku 1708 zdržiaval ako člen cisárskej posádky aj Juraj Jánošík. Keď v roku 1710 zajali a uväznili na Bytčianskom zámku zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka, zoznámili sa a časom i spriatelili. V októbri 1710 Jánošík pomohol Uhorčíkovi pri úteku zo zámockého väzenia. Juraja Jánošíka na žiadosť otca v novembri 1710 prepustili z cisárskych služieb. Uhorčík Jánošíka nahovoril, aby sa pridal k zbojníkom. Koncom zimy 1712 Jánošíka zajali a v marci 1713 ako 25 ročného obesili na háku v Liptovskom Mikuláši. Krátko po jeho smrti začala rásť jánošíkovská legenda, legenda o odvážnom zbojníkovi, čo „rovnal svet“, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. Ľudová fantázia ho obdarila rozprávkovými vlastnosťami, zázračnou silou, neobyčajnou rozvahou a odvážnymi činmi. Stal sa hrdinom mnohých ľudových piesní a povestí. Osudy Juraja Jánošíka, jeho druhov i ďalších zbojníckych družín sa stali obľúbeným námetom slovesného, hudobného a výtvarného ľudového umenia.
V súčasnosti je v Sobášnom paláci na prízemí umiestnená stála expozícia "Sobášny palác – stredoeurópsky klenot". Do priestorov paláca nie je možný bezbariérový prístup (vstup cez jeden schod).
| Otváracie hodiny | |
| Pondelok | zatvorené |
| Utorok - Nedeľa | 9.00 - 17.00 |
| Cenník | |
| bezplatný vstup |
Dni počas ktorých má Sobášny palác zatvorené expozície: 1.1.2010, 2.4.2010, 24.,25.,26 a 31.12.2010,1.1.2011
Zdroj: www.pmza.sk
Fotogaléria:
