"Stará fara", tak ako sme ju poznali už neexistuje. Bola však dominantou priestoru smerom k Váhu, spolu s Farským kostolom a neskôr i s farskými schodmi. Nebola ani stará, pretože Žilina a jej obyvatelia mali faru už predtým. Bola pomerne malá. Existovala už od 14. storočia a bola súčasťou nitrianskej diecézy: žilinský dekan mal pôsobnosť pre horné Považie alebo vtedy pre hornú časť Trenčianskej stolice. V počiatkoch však pod našu faru patrilo len Závodie a Strážov. O jej neskoršej veľkosti si môžeme urobiť predstavu podľa platieb cirkevných desiatkov. Žilina platila podstatne viac ako okolité fary napr. v Lietave.
Veľmi pekne opisuje situáciu známy propagátor dejín Žiliny Alexander Lombardini. Pre rok 1617 uvádza že k žilinskej fare patrili Závodie, Strážov, Bytčica, Ilové (dnes súčasť obce Lietavská Lúčka), Mojšová Lúčka a Stráňavy. Lombardini nám zanechal i opis fary vďaka opisu bytu farára: "... bol dom na jedno poschodie vysoký, z prednej strany z kameňa a z dreva vystavaný. R. 1699 bol zrúcaný, ktorý jezuiti na školu obrátili.“ Je to jednoznačné svedectvo prameňov, že fara bola pomerne malá, i keď zčasti z kameňa, čo odpovedalo i významu mesta v minulosti. Neskôr bola zbúraná, ale kameň sa opätovne použil, čo sa bežne robievalo nielen vtedy, ale robí sa to i dnes. Prví jezuiti prišli do Žiliny v roku 1685 v mesiaci júl. Nestretli sa ale s pochopením Žilinčanov, a preto sa museli ubytovať na Budatínskom hrade. V novembri dokonca Žilinu úplne opustili. Hneď sa ale vrátili a od konca roku spravovali i faru. Po zbúraní budovy pôvodnej fary sa nám zmienky o jej ďalšom umiestnení vytrácajú, isté je len, že administráciu spravovali jezuiti. Je zrejmé, že fara sídlila pravdepodobne v sídle jezuitov na dnešnom Mariánskom námestí.
V roku 1777 postavili novú faru, ktorá si svoje miesto udržala až do roku 2008, kedy bola zbúraná. Treba ale povedať, že i táto fara prešla zmenami, pretože v roku 1848 vyhorela a s ňou i bohatá farská knižnica, so žilinskou kronikou obyvateľa mesta Krušpiera.
Na najstaršej fotografii mesta z roku 1874 od pána Podivínskeho, fara ale figuruje v podobe, akú mala v 20. storočí. Na tom nič nemení ani fakt, že posledná veľká oprava sa uskutočnila v roku 1913. Svedčil o tom i nápis na budove RENOV. 1913, ktorý bol umiestnený na boku smerom k farským schodom. Nad vchodom do fary sa nachádzal i reliéf, znázorňujúci erb Horného Uhorska. V roku 1848 štúrovci z erbu odstránili uhorskú korunku, ktorá bola položená na najvyššom vrchu trojvršia. Fara slúžila svojmu účelu, až takmer do konca 20. storočia, potom pre zlý technický stav budovy bola premiestnená.
Zdroj: PhDr. Marián Mrva
pre zrakovo postihnutých
