Charakteristickou črtou starobylého žilinského rínku sú otvorené arkádové chodby, t.j. podlubia, miestne nazývané "laubne". Nachádzajú sa nielen na námestí, ale zasahujú aj do priľahlej Hodžovej a Radničnej ulice. Hoci podlubia sa zachovali aj v iných mestách na Slovensku, takým rozsiahlym a pritom súvislým komplexom krytých komunikácií v historickom jadre sa okrem Žiliny nemôže pochváliť nijaké iné mesto na Slovensku a údajne ani v celom bývalom Uhorsku.
Architektonickým prieskumom sa zistilo, že domy na žilinskom rínku pôvodne nestáli v jednom rade, ale "uskakovali". K vyrovnaniu priečelí domov na rínku došlo až pri výstavbe "laubní", a to najskôr po požiari, ktorý zničil veľkú časť Žiliny v roku 1521. Pod renesančnými "laubňami" predávali tovar majitelia domov a to najbohatší kupci a remeselníci v meste. Pri prestavbách námestia v priebehu 18. až 20. storočia boli "laubne" zachované, a tak dodnes chránia Žilinčanov i návštevníkov mesta pred dažďom, v zime pred snehom a poskytujú príjemný pobyt v chládku počas horúcich letných dní.
K žilinským "laubniam" nerozlučne patria arkády – oblúky medzi stĺpmi, ktoré námestiu a priľahlým uliciam (Radničná a Hodžova) dávajú nenapodobiteľný kolorit. Pôvodné renesančné arkády sa nachádzajú najmä na Hodžovej a Radničnej ulici, pretože na námestí, vplyvom stavebných zmien, boli renesančné arkády niekde nahradené tzv. pravouhlými arkádami.
Nad renesančnou arkádou domu na Hodžovej ulici sa nachádza latinský nápis "NON NOBIS DOMINE AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA" (Nie nám Pane, ale tebe patrí sláva a víťazstvo).
_rs.jpg)
Žilinské arkády (oblúky medzi stĺpmi) na Mariánskom námestí sa odlišujú nielen tvarom, ale aj rozmermi.Najširšia arkáda - 7,1 m - sa nachádza na Hodžovej ulici č. 14 a najužšia je stredná arkáda na budove Starej radnice, ktorá má šírku len 1,5 m.
Zdroj: TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry; autor: Ing. Gustáv Krušinský).
pre zrakovo postihnutých
