pre zrakovo postihnutých| Tel.: |
+421 (0)41 723 31 86 +421 (0)907 845 567 +421 (0)911 548 300 +421 (0)949 047 001 |
| E-mail: | info@tikzilina.sk |
| Skype: | tikzilina |
Kostol sv. Štefana kráľa
Neskororománsky Kostol sv. Štefana kráľa, nachádzajúci sa v miestnej časti Dolné Rudiny, je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Žiliny a tiež patrí k najstarším stavbám svojho druhu na severozápadnom Slovensku.
V písomných prameňoch (v Žilinskej knihe) sa prvýkrát spomína v roku 1429. Podľa posledných archeologických výskumov, začiatky kostola a kaplnky siahajú do 13. storočia. V okolí kostola sa nachádzalo 6 – 7 menších stredovekých osád, datovaných od 10. – 13. storočia, známych pod názvom terra de Selinan (zem Žiliňany).
Románsky vzhľad kostola pretrval bez väčších stavebných zmien až do roku 1762.
V tomto období sa uskutočnila baroková prestavba, ktorá výrazne zmenila vzhľad kostola. Zmieňuje sa o tom chronostikon, umiestnený na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola. Odvtedy až do posledného archeologického výskumu v roku 1995 a 2000 sa mylne predpokladalo, že kostol pozostával z dvoch častí. Viacerí sa domnievali, že oltárna časť (svätyňa) je staršia ako loď. Archeologický výskum to však nepotvrdil.
Celá stavba vznikla v jednom období. Zmenil sa však vstup do kostola z pôvodnej južnej strany na západnú. Pôvodný rovný strop nahradila baroková klenba a románske okienka, zamurované pod dnešnou strechou, nahradili veľké barokové okná.
Interiér kostola predstavuje ojedinelý spôsob riešenia interiéru na Slovensku. Na južnej a severnej strane presbytéria sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. Postoj apoštolov (jeden proti druhému) naznačuje rozhovor. Maľby vychádzajú z motívov, ktoré môžeme nájsť v inkunábulách z 12. storočia. V strede apsidy sú maľby štyroch svätcov: sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbety. Vznikli neskôr ako maľby apoštolov. Na klenbe sa zachovali fragmenty zo scény Maiestas Domini – pôvodne Kristus v mandorle, ktorú niesli štyria anjeli. V interiéri kostola bol objavený malý kamenný základ kazateľnice a 15 kostrových hrobov zo 17. – 18. storočia. Všetky boli opätovným pochovávaním poškodené. V areáli kostola, južne od svätyne, bola objavená Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia. Slúžila ako kostnica do polovice 16. storočia. Okolo nej sa našlo 80 kostrových hrobov, ktoré sú datované od konca 12. do konca 19. storočia. Viaceré z nich boli priamo pod základmi stavby v jej priestore, ale i z vonkajšej strany základov. V najstaršom hrobe bola pochovaná žena. Pri jednom z hrobov sa našiel unikátny bronzový prsteň s latinským textom zloženým zo siedmich písmen I-O-A-C-I-V-E, ktorý tvar zodpovedá obdobiu 12. – 13. storočia. Nápis by mohol znamenať skratku Ioannes cives, čo v preklade znamená "občan Ján“. V hroboch sa našlo viacero mincí. Najstaršou je minca Karola Róberta z roku 1338.
Našla sa tu i minca Ľudovíta I. (1372 – 1382), poškodená minca Ferdinanda II. a štyri medené mince Františka Jozefa I. Najmladšia nájdená minca pochádza z roku 1899.
Kostol je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou.
V súčasnosti je otvorený pre verejnosť počas bohoslužieb alebo s výkladom na objednávku v TIK mesta Žilina.
Zdroj: Jozef Moravčík
Poloha pamiatky na mape: A5
Číslo pamiatky na mape: 14
Pozrite si pamiatku virtuálne:
Dokumenty na stiahnutie:Fotogaléria:
