pre zrakovo postihnutých| Tel.: |
+421 (0)41 723 31 86 +421 (0)907 845 567 +421 (0)911 548 300 +421 (0)949 047 001 |
| E-mail: | info@tikzilina.sk |
| Skype: | tikzilina |
Základné údaje
ŽILINA je metropolou severozápadného Slovenska, mestom na sútoku troch riek – Váhu, Kysuce a Rajčianky a štvrtým najväčším mestom Slovenskej republiky. Je sídlom Žilinského samosprávneho kraja a bránou do regiónu Horné Považie.
» GPS: N49° 15´, E18° 45´
Poloha mesta v rámci EÚ, Slovenska a Žilinského kraja
Mapa mesta Žiliny - výrez
» Počet obyvateľov: 84 675 (31. 5. 2010)
» Rozloha mesta: 80,03 km².
» Nadmorská výška: Námestie A. Hlinku: 333 m n.m., Mariánske námestie: 345 m n.m.
» Prímestské časti: Bánová, Brodno, Budatín, Bytčica, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec,
Strážov, Trnové, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie, Žilinská Lehota.
» Počasie: priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje 17,3°C a v januári -3,1°C.
» Ročný priemer zrážok je 760-780 mm, najviac ich je v mesiaci júl v priemere 104 mm.
» Snehová pokrývka je v priemere 66-75 dní.
V súčasnosti mesto prežíva dynamický rozvoj, ktorý akcelerovala investícia KIA Motors Slovakia. Mesto však nie je len centrom automobilovej výroby, ale spolu s regiónom Horné Považie zaujímavou turistickou destináciou. Sídli tu Žilinská univerzita a od roku 2008 Žilinská diecéza. V poslednom období vzrastá záujem o mesto ako o centrum seminárneho a konferenčného cestovného ruchu.
Prvá písomná zmienka o území mesta Žiliny je z roku 1208. V listine nitrianskeho župana Tomáša sa spomína pod názvom „terra de Selinan“ (zem Žiliňany). V miestnej časti Dolné Rudiny sa nachádza najstaršia architektonická pamiatka na území Žiliny a najstaršia stavba svojho druhu na severozápadnom Slovensku – Kostol sv. Štefana kráľa, ktorého začiatky siahajú do 13. storočia.
Rok 2008 bol rokom osláv 800. výročia prvej písomnej zmienky o meste.
Historické srdce mesta tvorí Mariánske námestie, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vďaka štvorcovému pôdorysu a arkádam vytvára neopakovateľnú atmosféru, jedinečnú svojho druhu na Slovensku. S námestím sa spája veľa legiend, napríklad o prepojení objektov na námestí podzemnými chodbami. Neoficiálnym logom mesta je pohľad z Námestia A. Hlinku na Kostol Najsvätejšej Trojice (Katedrálny chrám) s balustrádou.
Centrom mesta prechádza jedna z najdlhších a najkrajších peších zón na Slovensku s množstvom reštaurácií a štýlových kaviarničiek.
Počas celého roka sa v meste konajú viaceré kultúrne, športové a spoločenské podujatia, napr. Carneval Slovakia Žilina, Jarná cena Žiliny, Staromestské slávnosti, Žilinská svätojánska noc, Jašidielňa, Žilinské dni zdravia, Žilinský literárny festival, Stredoveký deň a mnohé iné.
Historické dokumenty a insígnie:
» ERB MESTA ŽILINY
Patrí k najstarším erbom nielen na Slovensku. Znak bol prvý raz použitý na listine z 8. 3. 1379. Erb je pravdepodobne odvodený od panovníckeho symbolu posledného Arpádovca Ondreja III., ktorý vo svojich erboch používa dvojitý kríž a sprievodné symboly v podobe nebeských telies. Na zelenom včasnogotickom štíte sa nachádza zakorenený zlatý dvojkríž, ktorý je v horných rohoch sprevádzaný dvoma zlatými šesťcípymi hviezdami.
» ZÁSTAVA A VLAJKA MESTA ŽILINY
Zástava a vlajka mesta Žiliny pozostáva z dvoch rovnako širokých pásov. Horný pás má zlatú (žltú) farbu a dolný olivovozelenú. V hornom zlatom páse v rohu pri žrdi je umiestnený erb mesta Žiliny. V zástave sa výška erbu rovná 6/8 šírky zlatého pásu. Pomer dĺžky a šírky zástavy je 3:2. Vlajka mesta Žiliny je tvorená podľa mestskej zástavy. Rozmery nie sú predpísané a riadia sa praktickým a estetickým hľadiskom.
» PEČAŤ MESTA ŽILINY
Je okrúhleho tvaru a vyplňuje ju mestský erb. Po obvode sa nachádza kruhopis, ktorý sa začína krížikom a nasleduje nápis SIGILLVM CIVIVM DE ZILINA ("pečať mešťanostov zo Žiliny“), pričom písmeno Z je písané naopak. Vznik mestského erbového pečatidla a pečate siaha do konca 13. storočia, no najstaršia známa mestská pečať sa zachovala až na listine z 8. 3. 1379, v ktorom predstavitelia mesta Žilina žiadali predstavenstvo mesta Krupina o vyhotovenie kópie ich práva, pretože užívanie dovtedajšieho práva (tešínskeho) im kráľ Ľudovít I. Veľký zakázal. Pečať má okrúhly tvar s priemerom 60 mm, je odtlačená v prírodnom tmavohnedom vosku a k listine je pripevnená na prúžkoch pergamenu cez spodný okraj listiny.
» ŽILINSKÁ KNIHA
V roku 1378 sa začala písať Žilinská kniha (1378 – 1561), najstaršia právna pamiatka tohto druhu na Slovensku a významný právny a jazykový dokument európskeho významu. Je napísaná v troch jazykoch: nemčine, latinčine a slovenčine. Obsahuje prepis magdeburského práva v nemeckom jazyku (1378, Mikuláš z Lukovej) a jeho preklad do slovakizovanej češtiny (1473) a ďalšie zápisy. Je to mimoriadne cenná písomná pamiatka, v ktorej sa nachádza najstarší knižný zápis v slovenskom jazyku na území Slovenska. Rozmery knihy sú 29 x 22 cm, je viazaná v hnedej koženej väzbe z 15. storočia, obsahuje 149 popísaných listov. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú pamiatku. Nachádza sa v Štátnom archíve Bytča - pobočka Žilina.
» PRIVILÉGIUM PRO SLAVIS (SOLNENSIS)
Je bežný, hoci nie presný názov privilégia, ktoré vydal uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký 7. 5. 1381 (Privilégium pro Slavis Solnensis). Toto privilégium malo zabezpečiť paritné zastúpenie v mestskej rade pre slovenských mešťanostov v Žiline, ktorí vzhľadom na početnú prevahu v meste viedli spory s nemeckou časťou obyvateľstva, aby sa mohli rovnocenne zúčastňovať na mestskej rade. Často je toto privilégium považované za výsadu pre Slovákov všeobecne, ale v skutočnosti sa vzťahovalo len na mešťanov mesta Žiliny. Privilégium je najstarším písomným dokladom slovenského povedomia na našom území.
Fotogaléria:
